Okienko špeciálnej pedagogičky

 

Školský špeciálny pedagóg - Mgr.Iveta Gráciková

gracikova@zsmkdk.sk

 

Milí žiaci, rodičia a pedagógovia!

 

Chcem Vás osloviť ako školský špeciálny pedagóg, ktorý sa venuje deťom, ktoré majú rôzne problémy, môže to byť napr. kostrbaté neupravené písmo, problémy s pravopisom, s čítaním,

s matematikou, niektorí ste nepokojní, nesústredení, hyperaktívni....

Úlohy ktoré si ja plním vo svojej práci, vedú k tomu, aby ste sa vy stali dokonalejší, lepší

a spokojnejší. Naďalej Vám chcem rozdávať radosť a optimizmus. Učiteľom chcem dať najavo, že nie sú sami so svojimi problémovými žiakmi a problémovým žiakom zasa, že sú šikovní a svoj nedostatok, problém či zlyhanie dokážu s mojou pomocou odstrániť, alebo

zvládnuť.

 Poskytujem konzultačné hodiny pre rodičov v stredu a  štvrtok :

Vám deti sa budem individuálne venovať v priebehu vyučovania aj v tomto školskom roku. Rodičom a  vyučujúcim poskytnem konzultačné služby vždy v utorok v čase :

pre učiteľov: utorok: od  13:30 - 15:30 hod

pre rodičov:  štvrtok : od 13:30 - 15:30 hod

Teším sa na Vás!

 

Špeciálna pedagogika

                  V individuálnej a systematickej špeciálno- pedagogickej  starostlivosti je zaradených 30 žiakov s vývinovými   poruchami učenia  a reči, vrátane aj s integrovanými žiakmi.

         V integračnom procese ide hlavne o uplatnenie takej koncepcie vzdelávania a utvárania školského prostredia – ktoré je otvorené pre všetkých žiakov s rozličnými vzdelávacími potrebami, prispôsobovanie školy potrebám a schopnostiam žiakov a nie naopak.                      

               Skupinová práca je zameraná na zlepšenie sa v komunikácii, naučiť sa prijímať  

zodpovednosť za svoje správanie, vyskúšať si nové   formy správania.

                Cieľom činnosti je optimalizovať vzdelávací a osobnostný vývin detí, prispieť

k úpravám a zlepšeniu ich výkonov, resp. zabrániť ich ďalšiemu zhoršovaniu a to rozvíjaním      

vnútorných predpokladov na učenie, ovplyvňovaním podmienok na učenie, spoluprácou  s vyučujúcimi, rodičmi a príslušnými inštitúciami  /CPPPaP, zdravotnícke zariadenia, logopedické ambulancie/.   

 V mojej práci sa osvedčuje:

 

Ø      So žiakmi pracujem jednotlivo a pravidelne.

Ø      Volím vhodné metódy tak, aby bolo v činnosti zapojených čím viac zmyslov /zrak,hmat,sluch/. Poskytujem deťom viac možností, aby si osvojili spoje medzi zvukovou, písomnou a obsahovou stránkou slov.

Ø      Vyberám pre deti také činnosti, aby mali možnosť byť úspešní, rozvíjam ich záujmy.

Ø      Oceňujem a vyzdvihnem u detí aj malé čiastkové úspechy, všímam si v čom je jednotlivý žiak šikovný, posilňujem ich sebavedomie.

Ø      Zaradené cvičenia zameriavam napríklad na rozvoj motorických funkcíí,

           alebo na uvoľnenie svalového napätia.

 

Vývinové poruchy učenia

 

DYSLEXIA

 „Je to neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu“.

                         Dyslexia je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami.                 

            Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d, a-o, u-v, a pod.) , pridáva písmená či slabiky  na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že dieťa nedokáže vôbec, prípadne dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane zopakovať. Výsledky výskumov potvrdzujú, že dyslexia je veľmi často kombinovaná s vysokou inteligenciou a talentom, vysoko prekračujúcim bežný priemer (niekoľko veľkých géniou boli dyslektici). Aj to je jeden z dôvodov, prečo týmto žiakom treba venovať pozornosť ako ľuďom so špeciálnymi potrebami – aby mali príležitosť rozvinúť svoje danosti, inteligenciu a talent.

           Cieľom nápravy dyslexie je dosiahnutie sociálne únosnej úrovne čítania, aby žiak bol schopný sa samostatne vzdelávať a následne vyjadrovať svoje myšlienky.

           Ako rozpoznať dyslexiu u dieťaťa?

Pokiaľ odpoviete kladne na tri alebo štyri z nasledujúcich otázok uvedených pre daný vek dieťaťa, je silná pravdepodobnosť, že Vaše dieťa je do určitej miery dyslektické.

                  

    Dieťa do ôsmych rokov :

*      Naučilo sa neskoro hovoriť?

*      Doposiaľ má problémy pri čítaní. Prekvapuje Vás to?

*      Máte pocit že Vaše dieťa je inak pohotové a bystré ?

*      Zamieňa si poradie písmen a čísiel?

*      Potrebuje si pri počítaní pomáhať prstami, značkami na papieri, dlhšie než jeho rovesníci?

*      Má veľké problémy zapamätať si násobilku?

*      Je pre neho ťažké zapamätať si , ktorá je pravá a ktorá je ľavá ruka?

*      Je mimoriadne nemotorné? (I keď nie všetky dyslektické deti sú nemotorné.)

 Dieťa od ôsmych do dvanástich rokov :

*      Vynecháva niektoré písmená v slovách, alebo ich uvádza

v nesprávnom poradí?

*      Robí pri čítaní jednoznačné chyby z nedbalosti?

*      Má v škole problémy s opisovaním z tabule?

*      Pri čítaní nahlas vynecháva slová i celé riadky, alebo číta celý riadok opakovane. Má odpor k čítaniu nahlas?

*      Je pre neho ťažké zapamätať si násobilku?

*      Má zlý zmysel pre smer a pletie si pravú a ľavú stranu?

*      Má nedostatok sebadôvery a malú úctu k sebe samému?

    

        Rady ktoré môžu napomôcť pre prospievanie dyslektického dieťaťa :

 

Ø      Používanie prenosného písacieho stroja, či prenosného počítača , ktorý kontroluje text na pravopis.

Ø      Rodičia snažte sa látku, ktorú dieťa v škole preberá, previesť mu ju

          do akustickej /sluchovej/ podoby. Mnohé povinné čítanie určené pre deti

          je nahraté na audio kazetách, ako súčasť ponuky našich knižníc.

 

DYSGRAFIA  A  DYSORTOGRAFIA

      „Dysgrafia je poruchou písania, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp . pridávanie ich častí či vynakladanie značného  úsilia na písanie.“

Dysgrafické dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. o-a, b-l a pod.), zvukovo podobné písmená (t-v, g-k a pod.). Písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje na nesprávnom mieste, často nerozlišuje mäkké - tvrdé a krátke -  dlhé slabiky.

Prejavuje sa už vstupom do školy, sťaženým osvojovaním si písmen, nečitateľnosťou písma u dieťaťa a pod. Náprava dysgrafie je veľmi problematická a dlhotrvajúca, no pri veľkom úsilí zo strany rodičov, dieťaťa a pedagógov prichádza často k až nečakanému zlepšeniu.

Čo robiť, keď má vaše dieťa dysgrafiu

-            Ak má dieťa problémy s písaním, rodič by s ním mal navštíviť psychológa alebo špeciálneho pedagóga v pedagogicko - psychlogickej poradni .

-            Rodič by mal po psychologickom vyšetrení priniesť do poradne taktiež školské a cvičné zošity dieťaťa, žiacku knižku, diktátový zošit a staršie písomné práce dieťaťa.

-            Dieťa s dysgrafiou nesmie rodič preťažovať s písaním. Dieťa totiž píše pekne, len pokiaľ píše veľmi pomaly, to znamená , že musí vynaložiť priveľa úsilia a môže byť i z písania krátkej úlohy unavené. Cvičenia, ktoré má dieťaťa písať majú byť kratšie, ale zato pravidelné.

-            Pri nácviku písania sú veľmi dôležité uvoľňovacie cviky, ktoré napomáhajú plynulému písaniu.    Dôležité je naučiť správne držať pero alebo ceruzku a správne sedieť pri písaní. Rodič by mal myslieť taktiež na to, aby malo dieťa pri písaní správne nastavenú výšku stola a stoličky.

 

 Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá.“

 Dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda  gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov či iných  textov ich nedokáže okamžite uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í.

Náprava je podobne ako u dysgrafie postupná a dlhotrvajúca pod vedením skúseného odborníka. Nadmerné písanie diktátov či rôznych gramatických cvičení má len slabý efekt a dieťa neprimerane zaťažuje.

 

Čo robiť, keď má vaše dieťa dysortografiu

-            Pracovné tempo týchto detí je veľmi pomalé, takže často ani nestíhajú diktované vety písať. Klasická forma diktovania textu je pre nich nevhodná. Vhodnejšia forma pre zisťovanie vedomostí je ústna, pričom sa volí téma, ktorá je dieťaťu blízka. Ďalej to môžu byť rôzne doplňovačky, testy, pracovné listy s fóliami alebo špeciálne počítačové programy.

-            Rodič s dieťaťom môže písať diktát klasickou formou, malo by sa však v ňom vyskytovať len to, čo už má dieťa predtým upevnené precvičovaním. To znamená, že text už písalo a pozná ho, alebo v ňom bude len doplňovať slová.

-            Rodič by mal dieťa po skončení úlohy hodnotiť čo najviac pozitívne, mal by spolu s dieťaťom zhodnotiť, čo už dokázalo zvládnuť, čo ešte nie a čo si treba na budúce precvičiť.

-             Je dôležité usilovať sa o to, aby dieťa napriek poruche získalo kladný postoj k učeniu.

  

DYSKALKÚLIA

 Dyskalkúlia je porucha učenia, pri ktorej má dieťa problém s chápaním základných matematických pojmov. Podozrenie na dyskalkúliu môže nastať pokiaľ dieťa i postupom

do vyšieho ročníka učivo nezvláda a zaostáva za svojimi spolužiakmi.

Dyskalkúlia je porucha, ktorá sa odstraňuje veľmi ťažko. Pri vzdelávaní dieťaťa s touto poruchou by bolo vhodné používať špeciálne metódy, napríklad predtlačenú číselnú os, kalkulačku, a pod. Nesmierne je  dôležitý citlivý

a trpezlivý prístup rodičov a učiteľa. Každé dieťa sa môže naučiť matematiku, len treba nájsť

vhodný spôsob.

 

Ťažkosti, ktoré musí dyskalkulické dieťa prekonávať :

-   nepochopenie pojmu číslo,

-   neschopnosť pamätať si, čítať a písať čísla,

-   nedostatočná predstavivosť číselného radu, neschopnosť v ňom pokračovať,

-   neschopnosť pamätať si vzorce , pravidlá a uplatňovať ich pri riešení úloh,

-   problém s prechodom cez desiatku,

-   zamieňanie poradia čísel,

-   problém s čítaním čísla, pokiaľ sa v strede nachádza nula,

-   zamieňanie matematických operácií a pojmov (väčší-menší, viac-menej a pod.)

-   počítanie čísel po jednom,

-   problém s triedením prvkov podľa tvaru, veľkosti a pod.,

-   problém s rozlišovaním geometrických tvarov, problémy s rysovaním.

    Ako pomôcť dyskalkulickým deťom v škole :

-   pri práci s dyskalkulickými deťmi je dôležitý individuálny prístup,

-   učiteľ by sa mal usilovať žiaka s poruchou akceptovať, mal by mu dôkladne vysvetliť

     podstatu učiva, prípadne vypracovať určitý systém precvičovania a opakovania učiva,

-   dieťa si najlepšie zapamätá učivo, pokiaľ sa k podstate problému dopracuje samo,

-   učiteľ by mal zistiť, v čom má žiak nedostatky a ktoré chyby najčastejšie robí, vypracovať

     určitý plán, podľa ktorého by chcel postupovať a poradiť sa s rodičmi,

-   vysvetliť dieťaťu v čom sú jeho problémy a nedostatky,

-   dopriať žiakovi dostatok času na splnenie úloh, pod časovým tlakom je v napätí a v strese,

-   byť trpezlivým a chápavým učiteľom,

-   zadanie príkladu by malo byť širšie ,rozpísanejšie a malo by v ňom byť presne vysvetlené,

     čo sa od žiaka očakáva,

-   pokiaľ sa dá, mal by byť učiteľ pri písomkách v blízkosti žiaka, zmierni tým pocit osamote-

     nia, neistoty a zmätku u dieťaťa,

-   hodnotiť žiaka čo možno najpozitívnejšie, oceniť každú snahu, nezaťažovať ho nečakaný-

     mi úlohami, pričom sa mu môže učenie znechutiť a získa voči nemu odpor,

-   hodnotenie známkou je v prípade dyskalkúlie neprimerané, vhodnejšie je hodnotenie ústne  

     alebo písomné, podporovať jeho sebadôveru.